Veľká noc – oslava príchodu jari a nového života. Na Slovensku sa ešte stále dodržujú veľkonočné zvyky: maľovanie kraslíc, pletenie korbáčov, oblievačka. Chlapci chodia na prúty, aby urobili korbáče, ktorými potom na Veľkonočný pondelok vyšibú po nohách dievky, vraj im prejde miazga z mladých prútov do nôh a budú dobre behať. A dievčatá sa im odvďačia maľovaným vajíčkom, ktoré je symbolom života. No a tieto tradície sa rozhodli pripomenúť si aj v našej škole vo Wallisellen Zürich. Dievčatá Evka, Monika, Zuzka a Majka pripravili veľkonočnú dielňu pre svojich zverencov a ich rodičov.

V triede je pripravených niekoľko stolov: na jednom veľkonočné koláče, druhý je pre najmenšie deti: vrecká naplnené farebnou bielkovou penou a kuriatka, kohútiky, húsky, ovečky či vajíčka upečené z medovníkového cesta. Na ďalšom stole, pre väčšie deti a ich rodičov, horia kahančeky, nad ktorými sa budú roztápať voskové farbičky a nimi budú šikovné rúčky maľovať kraslice…a v kúte sú pohodené vŕbové prúty. Prichádzajú rodičia s deťmi a veľkonočné šantenie začína. Menšie deti si, či už samé alebo za pomoci rodičov, vyzdobili pár medovníčkov, tie si buď vzali domov, alebo niektoré ani nestihli vyschnúť a skončili v bruškách tých najmenších. Tie väčšie sa so svojimi rodičmi učili maľovať kraslice voskovou technikou pomocou špendlíkovej hlavičky. A keďže deti majú rady farebný svet, ich vajíčka hýrili pestrosťou. A nemaľovali len dievčatá a maminy, ale pridali sa aj synovia a ockovia. A svojou kreativitou vôbec nezaostávali za babami! Evka Palkovičová pár dní pred stretnutím brodila potok a povedľa neho ostrihala asi všetky vŕby a priniesla na moje prekvapenie krásne zelené prúty. A tak na záver, komu sa prúty ušli, učil sa pliesť aj korbáče. Opäť plietli chlapci, dievčatá, muži aj ženy. Ako by to bolo, keby chlapci nevyskúšali kvalitu svojej práce a niektoré dievčatá nevyšibali?, a vyšibané dievčatá nepriviazali mašličku chlapcom na korbáče? A tak niektoré korbáče boli pri odchode ozdobené farebnými stužkami. Nie, nešlo nám o návrat k idyle dávnych čias, tie sú už nenávratne preč, ale spolu s dievčatami sme chceli, aby veľkonočné sviatky neboli, hlavne pre deti, len konzumné sviatky, ale aby sa na ich príprave podieľali všetci – rodičia aj deti, a tak niesli posolstvo týchto sviatkov ďalej. Úryvok z textu pani Hany Čulákovej, ktorá veľkonočnú dielňu odborne viedla. Ďakujeme!